Písal sa rok 1939. Boli sme dorastenci PO ČK (plaveckého oddielu Červeného kríža) Vrútky. Posledné, krásne, slnečné, augustové dni sme trávili na plavárni a snažili sme si ich, pred nástupom do školy, „užívať plnými dúškami“. Tieto dni bývajú vždy najvzácnejšie a k tomu, schyľovalo sa k vojne. Boli sme mladí a ešte sme dobre nechápali čo nás čaká…
Do Lesnej ulice pri plavárni sa prihrnul oddiel nemeckých vojakov sčítajúc asi 200 chlapov. Vtedy sa nám javili veľmi slušní, nakoľko sa ich veliteľ prišiel opýtať, či sa jeho vojaci môžu prísť okúpať. Platiacich hostí sme nikdy neodmietali a tak sme privolili. Lesná ulica bola plná vojenských vozidiel. Nemci rozdeľovali menáž – spoločnú vojenskú stravu a zvyšky dávali našim chlapcom, ktorí viac – menej zo zvedavosti, nemeckú stravu ochutnávali. Týchto si Nemci nezabudli odfotografovať a v nejakých ich novinách sa možno aj objavili fotky, ako nemecká armáda ľudomilne kŕmi vyhladované deti z východnej Európy.
Nemeckému veliteľovi sa však nezdala voda v bazéne dosť čistá – treba dodať, že nebol ďaleko od pravdy. Navrhol, že dá svojim vojakom rozkaz vyčistiť bazén, ale len pod tou podmienkou, že sa za pár hodín dokáže po vypustení naplniť, aby sa ešte pred odchodom mohli v ňom vykúpať. V tej chvíli vstúpil na scénu náš starší kamarát Vojto P., inak milovník čierneho humoru. Bol to mládenec asi 25 – ročný. Vedel síce nemecky len poskromne, ale to postačovalo, aby uistil veliteľa, že naplnenie bazénu trvá asi 2 hodiny. Prekvapene, s úškrnom sme na neho pozerali. Vedeli sme predsa všetci, že sa bazén nenaplní skôr, ako za dva a pol, až tri dni. No čušali sme a čakali, ako to všetko dopadne.
Veliteľ dal teda bazén dôkladne vyčistiť. Nemeckí vojaci, vyzbrojení kefami na poriskách a metlami, zakúpenými za peniaze jednotky, oškrabovali zelenú usadeninu z bokov i dna bazéna. Večer už bol vyčistený a začala sa napúšťať voda. Keď sa na druhý deň ráno Nemci prišli okúpať, v bazéne bolo vody ledva po kolená. Veliteľ rozzúrený a s pištoľou v ruke behal po okolí plavárne a vykrikoval „Wo ist der Schurke?“ v preklade „Kde je ten darebák?“
Ale Vojta nebolo, na plavárni sa s úsmevom – akoby nič, ukázal až po odchode Nemcov. Bola to kabinetná – názorná ukážka jeho humoru, ktorý nám často a rád servíroval.
Potom už však veľa veselosti nebolo. „Naša“ Nemecká jednotka z Lesnej ulice, ako aj veľa iných, zúčastnili sa v septembri 1939 útoku na Poľsko a my sme sa stali súčasťou 2. svetovej vojny, ktorá nás rozprášila po svete – na front, do zahraničného, ale aj domáceho odboja, do povstania, do zajateckých, aj koncentračných táborov. Na túto príhodu sme však cez vojnu, ale aj po nej často spomínali a spomíname v rozprávaní iných dodnes.
Autor: František BARABÁŠ
Upravil: Brani HAKEL
Použitý zdroj – Bulletin vydaný k 50. výročiu plaveckého športu vo Vrútkach v júni 1982.
